V tomto hoteli sme sa po dlho hľadaní v cestovkách rozhodli bývať. Teta v cestovke nám dala zľavu na pobyt, takže to bolo aj celkom finančne prijateťné. Po príchode do hotela sme oslovili milú pani na recepcii, ktorá nám s ochotou vysvetlila, kde máme izbu, kedy sú raňajky a večere a dala nám aj kľúčik od súkromnej cestičky hotela k pláži. Občas sme museli dosť natŕčať uši a uvažovať o tom, čo povedala, lebo jej angličtina mala veľmi silný taliansky prízvuk. Ale ako sme neskôr zistili, všetci taliani na ostrove rozprávali takou angličtinou zmiešanou s nemčinou a obohatenou o talianske výrazy, takže jej to išlo dobre. Ja som rozumela slovám v angličtine, Andrejko v nemčine, tak sme si to vždy poskladali a nemali sme problém s dohovorením :) Najťažšie to mal s nami asi čašník. Najskôr nás oslovil taký mladší, ale keď zistil, že chceme od neho iný jazyk ako taliančinu, radšej zavolal staršieho kolegu. Neskôr sa asi naučil aj on pár výrazov ako water, salad a icecream, tak nám nosil vodu a dezert. Inak boli veľmi milý obaja, na začiatku sme dostali stôl, pri ktorom sme boli zvyšok pobytu a zaujímavé bolo, že ak sme nedopili fľašu vody alebo vína, tak sme si ju našli vychladenú ďaľší deň na stole.
Naša izba bola útulná a celkom priestranná. Na stene v spalni sme mali aj primontovaný veľký ventilátor a v prípade záujmu by nám spojazdnili aj klimatizáciu. To sme ale nevyužili vzhľadom na to, že sme boli prakticky celý deň mimo hotela alebo pri hotelovom bazéne. Navyše sme prišli na to, ako narábať so žalúziami, ktoré zdobia každé talianske okno. Cez deň sme ich zavierali, aby do izby nešlo teplo a udržal sa v nej chlad a na večer sme ich rozostreli, aby sa dnu dostal chladný vánok z vonku. Areál hotela bol veľmi pekný a príjemný. Všade mali zelené upravené trávniky, ktoré pravidelne polievali, kopu paliem a stromčekov doplnených o rôzne sochy a sošky. Boli tu dva bazény, jeden termálny v takom skleníku s 33 stupňovou vodou a druhý klasicky nezastrešený s lehátkami okolo.
No a čo sa stravy týka, hladný sme teda rozhodne neboli :) Raňajky sme mali na spôsob švédskych stolov. Vždy čerstvý chrumkavý taliansky chleba dvoch druhov, bábovka, kolá? vyzerajúci ako babkin mrežovník len okrúhly, šunka, syry, vajíčka, rôzne džemy, jogurty a vločky. S tými vajíčkami to bolo zaujímavé. Boli totiž v škrupine a keď som si jedno zobrala, čašník ma s úsmevným pohľadom upozornil, že si ho musím najskôr uvariť, zobral mi vajíčko, vrátil sa späť k miestu, kde som ho zobrala, ponoril ho tam do hrnca, v ktorom sa špirálou varila voda, spoza hrnca vytiahol malý budík, nastavil ho na nejakých 5 minút a potom mi povedal, že keď prejde limit mám si vajíčko vytiahnuť :) Na pitie sme mali vždy džúsy, čajík alebo niečo z mašinky - kávy, cappucino, čokoládu(chiocolatto)… No a večere boli úžasné, to sme vždy čakali, čo nám prinesú. Vyberali sme si vždy z dvoch alebo troch druhov jedál, teda rôznych predjedál, jedál a dezertov. Na raňajkách sme vždy lúštili (našťastie v anglickom ekvivalente), čo bude na večeru, občas sa nám to snažil ozrejmiť aj čašník, potom sme mu nahlásili, čo si želáme a tešili sme sa na večer. Spísali sme všetko, čo sme si zapamätali, akurát k tomu nemáme fotky, takže ponechávame na predstavivosti každého jednotlivca výzor jedál. Môžeme len povedať, že to bolo krásne zaranžované a dalo sa to jesť aj očami.