Keďže sme plánovali osláviť našu svadbu poriadne, zorganizovali sme deň pred ňou ešte aj grilovačku. Pre istotu sme začali aj piť, aby sme sa udržali v dobrej kondícií pre nastávajúci deň (iba žartujem :) ). Moja skvelá tetuška sa podujala pripraviť mäso (v čom je skutočne dobrá), ale nemohli sme nájsť žiadne zápalky a tak jej Andrejov ocinko pomohol s ohňom (nie veľmi tradičným spôsobom, ako môžte vidieť nižšie, ale fungovalo to).
Keď ste už raz v pozícií nevesty alebo ženícha a je zhruba polhodinka pred polnocou je tradíciou byť v kruhu vytvorenom všetkými hosťami a postupne tancovať s každým z kruhu (nevesta zo všetkými chlapmi, ženích s každou babou). Je to naozaj super, pretože si môžete popri tom s každým pokecať, ale môžem povedať, že po takom dvadsiatom človeku si necítite nohy a želáte si byť kdekoľvek inde. Andrej sa dokonca dohodol s hudobníkmi, že zažmurká, keď bude čas skončiť to, ale tí sa naňho iba usmievali a nechali nás poriadne si to užiť :)
Po tomto tanci je na čase “spraviť” z nevesty ženu a muža zo ženícha. Vždy sa povie niečo v zmysle, že ženích by sa mal starať o svoju manželku a naopak, mali by sa ľúbiť a byť šťastní a je to tiež čas kedy sa stávajú vlastnou rodinou mimo svojich rodičov. Neveste sa symbolický vymení závoj za tradičný čepiec a ženíchovi sa vymení pierko za klobúk. Je tiež zvykom dať závoj niektorému so slobodných dievčat (čo je podobné hádzaniu svadobnej kytice).
Po čepčení je čas na prípitok mladého páru, ktorí zvyčajne rozbijú ich poháre pre šťastie.
Nakoniec sme si zatancovali poslednýkrát predtým než sme sa išli prezliecť s našich svadobných šiat. Myslím, že to bol najlepší tanec, ktorý sme tancovali v ten večer. Nečakali nás už žiadne tradície, nebolo nič čo by sa malo robiť potom. Bol to tanec len o nás a pre nás.