Tak sme sa po dlhom sľubovaní konečne naozaj vybrali navštíviť Miška s Ivkou v ďalekej Amerike. Vyrazili sme hneď ráno o štvrtej, aby sme stihli let z Viedne (som naozaj vďačná mojím skvelým rodičom, že kvôli nám vstali a odviezli nás). Maličkým lietadlom sme sa presunuli do Dusseldorfu, kde sme si dali povestný praclík, kávičku, ja som si spravila zásobu gumených medvedíkov a posilnení sme sa vybrali v ústrety veľkému lietadlu a sedem hodinovému letu. Môj drahý manžel celú cestu prespal, zobudila som ho len párkrát, keď bolo treba jesť. Ja som prečítala všetko naokolo, napísala kus článku a užívala si veľký priestor v lietadle, ktorý bol úžasný v porovnaní s lietadlami, ktorými obvykle letím. A potom sme uvideli z okienka zem a roztrúsené domčeky a nakoniec aj vzdialenú sochu slobody a to už sme pristávali v New Jersey.
Hneď na letisku som zistila, že ľúbozvúčná anglická angličtina je na míle vzdialená od americkej a iba som naťahovala uši, aby som im rozumela. Najväčšiu zábavu z toho mal samozrejme ako vždy Andrej. Druhým, tentokrát spoločným pozorovaním bole, že všetko bolo veľké … autá, cesty, budovy a väčšina ľudí, takže sme sa len obzerali na všetky strany. S Ivkou sme počkali na taxík, ktorý ale čudne chrčal už na začiatku a vládal nás odviesť iba kúsok za letisko, kde sme presadli do oveľa pohodlnejšieho autíčka, ktoré nás odviezlo až do cieľa. Jedenáste poschodie bolo dostatočne vysoko na moju prvú panorámu a pohľad z neho bol tiež veľmi pekný.
