Dôvod, prečo som sa vybrala do mesta Laval bolamedzinárodná konferencia o virtuálnej a augmented (“rozšírenej”) realite s niečo vyše dvesto ľuďmi. Netuším, prečo si pre toto podujatie vybrali práve toto miesto, niekde v centre Francúzska na úplnom vidieku. Zjavne to bola dobrá téma na zamyslenie aj pre samotných francúzov, teda aspoň pre tých pár, ktorí ku mne prehovorili po anglicky. Na druhej strane by som si asi nenašla iný dôvod na to, aby som sem zavítala, takže tipujem, že je za tým určitá propagácia tejto oblasti. Na cestovanie som si zvolila TGV vláčik z Paríža. Okrem toho, že sa všetko za oknami hýbalo akosi rýchlejšie než zvyčajne, som si nevšimla, že ideme naozaj veľmi rýchlo. Jediné čoho som sa obávala bolo, aby som nezaspala, keďže vlak mal len dve zastávky a tá druhá bola len o nejakých sto kilometrov ďalej :). Ale vo vláčiku som vyhrala chutný čokoládový bonbónik, takže to bola radosť cestovať.
Určite bolo jednoduchšie dohovoriť sa po anglicky v Paríži, ale pomalým rozprávaním s použitím správnych kľúčových slov podľa danej situácie som dostala všetko, čo som chcela aj v Laval. Jediným veľkým sklamaním bola pre mňa jazyková bariéra na konferencii. Väčšina ľudí boli Francúzi, čo asi tak zostane vďaka ich prístupu k medzinárodným ľuďom nezmenené. Dievčatá, ktoré boli na konferencii na to, aby pomohli návštevníkom, mali problém rozumieť aj veľmi jednoduchým anglickým vetám. Väčšina prezentácií síce bola v angličtine, ale diskusia po nich skončila skoro vždy vo francúžštine, keďže to sa zjavne nedalo naučiť v angličtine naspamäť. Výsledkom bolo, že všetci nie francúzi počúvali prekladateľku cez slúchadla. Gala večer bol čisto vo francúžštine bez možnosti počúvania prekladateľky a tak som sa neskôr spýtala jedného francúza, o čom bol hlavný príhovor … zhrnul to ako “Ďakujeme, Ďakujeme, Ďakujeme” :). No našťastie som stretla dvoch celkom milých holanďanov, takže som sa nenudila. Myslím, že všetky tie veci by sa dokonca dali nejako prežiť a boli fajn, ale keď som prišla na sprievodnú výstavu, začala som naozaj rozmýšlať o kúpe slovníka. Väčšina letákov bola iba vo francúžštine. Relatívne jednoducho sa dalo dohovoriť akurát s japoncami a pár zástupcami firiem, ale nie s francúzskymi študentmi, hoci ich projekty boli naozaj zaujímavé. Aby som to uzavrela, konferencia bola naozaj pekná, ale na to, aby bola medzinárodná, musí na sebe ešte veľa pracovať. Popri všetkých pekárničkách som objavila aj kopu malých obchodíkov nazývaných chocolatiers, ktoré predávali všetko možné z čokolády. Mestečko to bolo naozaj očarujúce a ja som strávila hodiny prechádzaním sa v úzkých uličkách s krásnymi historickými budovami a kostolmi.