Cez víkend sme využili pekné počasie po dlhom týždni sneženia a vybrali sme sa sánkovať. Na kopčeku Wallberg sme už boli vrámci turistiky. Tentokrát sme lanovku využili smerom hore a dolu sme sa zviezli na sánkach.
Sánky sme si požičali každý zvlášť, ale zhodli sme sa, že nabudúce už ideme iba spolu, lebo na sánkovanie treba mať primeranú váhu. Andrejkovi to išlo jednak rýchlejšie a nevyhadzovalo ho to ani tak do vzduchu na každej nerovnosti. Ale zážitok to bol skvelý. Trať je široká zhruba ako cesta, má 6,5km a zísť ju celú trvá naozaj nejakú tú pol hodinku. Na začiatku bolo trochu veľa sánkarov, ale po čase sa nejako rozptýlili na dráhe a pôžitok zo sánkovania bol dokonalý. Akurát bolo okolo -12 a každé vytiahnutie mojej ruky z rukavice úmerne zmenšovalo moju chuť fotiť prípadne robiť videá.
Plán nabudúce je (možno aj na vlastných sánkach, ak nejaké zoženieme) zísť raz na sánkach trať, vyviesť sa hore, posedieť si na kopci v reštike na nejakej dobrej horúcej polievke a potom sa spustiť na sánkach znovu.