Pre všetkých, ktorým som v piatok zmizla z dohľadu na skype a spolu so mnou aj môj drahý Andrej mám nasledovné vysvetlenie. Ja som v piatok odletela do Anglicka a Andrejko bol offline, aby nemusel zatĺkať a vysvetľovať, kde som zmizla. V pondelok ma čakali obhajoby mojej dizertačky a tak som strávila predĺžený víkend predtým konzultáciami s vedúcimi, pripravovaním prezentácie a opätovným čítaním mojej práce a článkov. Nebolo by to Anglicko, aby zase nebolo niečím výnimočné oproti ostatným krajinám a pri obhajobách v tejto krajine človek pochopí, prečo sa to volá obhajoba. Nie je to len formálna záležitosť, pri ktorej študent odprezentuje svoju prácu hromadnému obecenstvu a má istý titul. Prácu dostanú do rúk dvaja odborníci z danej oblasti, jeden interný, jeden externý, ktorí prácu prečítajú do detailov a spíšu si všemožné poznámky a podajú správu univerzite. Vy ani vaši vedúci nemáte prístup k týmto informáciam a tak len odhadujete, aký názor budú mať na vašu prácu, čo ich bude zaujímať a pár dni strávite nad čítaním článkov, ktoré títo dvaja publikovali, aby ste sa o nich naučili čo najviac. Na obhajobách sa stretnete s nimi dvoma a jedným človekom z univerzity, ktorý je tam ako svedok, ale nemá právo zasahovať do obhajoby. V podstate tam môžu prísť aj vedúci, ale tiež nemôžu nič hovoriť a tak radšej nervózne prešľapujú dve hodiny v kancelárií, čo je obvyklá doba obhajoby. Existujú štyri spôsoby, ako možu obhajoby dopadnúť. Prvá je, že prejdete bez akýchkoľvek zmien, ale to je veľmi zriedkavý prípad, lebo sa vždy nájde nejaký ten preklep v práci, ktorý treba opraviť. Druhá možnosť sú minimálne zmeny, keď treba niečo prepísať opraviť alebo pridať zabudnutú definíciu a pod. Tretia možnosť sú veľké zmeny. Táto možnosť je problém, lebo vačšinou treba dorobiť nejaký experiment resp. štúdiu. Ale v zásade to stále nie je katastrofa, lebo keď to dorobíte, tak ste prešli, akurát to stojí veľa času. Posledná možnosť je neprejsť vôbec, tomu by mal v zásade predísť vedúci, ale stáva sa aj také. Celé je to o komunikačných a presviedčacích schopnostiach.
V pondelok ráno som chytila takú zvláštnú náladu a nemohla som sa prestať usmievať. S vedúcim som ešte pokecala o veciach typu, čo je najväčším novým poznatkom mojej práce, aká je hlavná hypotéza, ako sa dajú aplikovať poznatky v realite a rozšíriť na iné aplikácie. Potom som do seba napchala niečo na jedenie, sladké keksy a kakao na nervy. Vodu, ktorú som vypila by som mohla rátať na litre a stále som mala pocit, že som dehydrovaná. Poobede ma ešte chytila triaška a o pol tretej ma prišiel vyzdvihnúť svedok obhajoby. Po kratkej prezentácií najdôležitejších bodov práce sa začali pýtať otázky všemožného druhu, ktoré ma ku podivu nezaskočili. A potom sme začali detailne prechádzať celú prácu, skúmajúc všetky detaily cielov, experimentov, použitej štatistiky atď. Vďaka presklenenej miestnosti som občas zazrela jedného vedúceho popíjať kakao sledujúc, čo sa u nás deje a druhého vykúkajúceho každú chvíľu z kancelárie. Moja obhajoba trvala tri hodiny aj desať minút. Mala som z nej síce dobrý pocit, ale rozprávať a vysvetľovať tak dlho v kuse bolo enormne vyčerpávajúce. Potom som čakala 20 minút mimo, kým sa rozhodli, aký bude verdikt. Prešla som s malými zmenami, ktoré musím prepísať v práci a poďakovali mi za dobrú diskusiu. Moji vedúci sa tvárili neuveriteľne š?astne a ja som dopíjala ďalší liter vody. Výsledok sme oslávili aj s kolegami dobrou večerou a večer som v momente zaspala.
Toľko víkendové zhrnutie. Momentálne som už v rukách môjho starostlivého manžela a strašne si užívam ten pocit pri pomyslení, že už to mám za sebou.