Tak sme sa konečne vybrali na túru, ktorú sme si naplánovali ešte na začiatku leta, ale akosi sme buď neboli doma alebo pršalo a tak som iba teoreticky študovala trasu. Minulý víkend sme sa konečne dočkali ideálneho počasia a vyrazili sme na výlet hneď ráno. Zaparkovali sme pri lanovke kúsok od dedinky Osterhofen a vydali sme sa šľapať tri aj trištvrte hodiny hore na kopec Wendelstein 1838 m (aspoň tak to tvrdila turistická tabuľka, v skutočnosti sme to vyšli za dve a pol hodiny). Cesta viedla chvíľu po ceste okolo pár chát, potom sme zašli do lesa, prešli pár lúk (tradične pomedzi kravami) a po takých dvoch hodinách sme už videli skalnatý vrchol s chatou, kostolom a obzervatóriom.
Okolo obeda sme počuli vyzváňať zvony na omšu a neskôr aj sprevádzajúcu hudbu. Zo všetkých chodníkov vedúcich na vrchol sme si vybrali taký naozaj vyhliadkový a tesne pod vrcholom sme uvideli aj zubačku, ktorou sa dá vyviesť hore z Brannenburgu. Občasné náročné úseky sa striedali s kamarátkou vrstevnicou, no a keď som videla vrchol a skvelé vyhliadkové miesta, tak mi ani nevadilo to neuveriteľné množstvo schodov, čo vedie úplne hore. V miestnej Biergarten vyhrávala bavorská dychovka a rozvoniavali samé dobroty. Z vrchola sme sa ešte prešli po panoramatickom chodníku a príjemne unavení sme sa zviezli lanovkou dole na parkovisko.
