Začal sa lyžovačkou a dvomi dobrými pocitmi. Jedným bola vyhliadka na nový rok, v ktorom nám hrozilo, že budeme konečne bývať spolu (čo sa aj podarilo) a druhý, že som odovzdala prácu a na konci februára ju aj obhajila. Stálo ma síce ešte dosť času a nervov, kým som ju aj reálne odovzdala, ale ten pocit bol na nezaplatenie. Začali sme chodiť na výlety do hôr, čo mi neuveriteľne chýbalo. Zlepšila som si nemčinu. Našla som si prácu. Presťahovali sme sa. Začala som sa učiť hrať na gitare. No a čerešničkou na záver roka bola piata návšteva až z Ameriky :) Na ňu sme sa pripravovali aspoň týždeň dopredu varovaní v zmysle, že deti sú hotová pohroma. Na naše milé prekvapenie sme si tých pár dní užili a oddýchli viac, ako keby sme ich strávili v relaxačnom centre. Vyspinkaní do ružova, ja som sa pri Kike vyrozprávala do sýtosti a a to už ani nehovorím, ako dobre sa túlilo ku stále vysmiatemu, mäkkučkému a voňavému Kubkovi. Za fotky ďakujeme Ivke a Miškovi.
PS Tento rok nám dá asi zabrať, aby sme ten minulý prekonali.