Už v lietadle na Mallorcu som mala pocit, že necestujeme len dvaja, ale bol to len pocit a v duchu som si hovorila, že asi dosť nepravdepodobný. Po dovolenke som mala asi dva dni energiu a potom to išlo dolu vodou. Denne som spávala 12 hodín, cez víkend aj viac a aj napriek tomu som chodila ako mátoha, ráno som vstávala totálne nevyspatá a v robote som obdržala každý deň nejaký milý opatrný kompliment, že vyzerám hrozne a mala by som so sebou niečo robiť. V polovici júla som začala byť pomaly presvedčená o malom štuplovi bývajúcom v mojom bruchu, ale chcela som si byť istá a tak aj keď som predtým Andrejovi pre istotu povedala, že z toho asi nič nebude, vybrali sme sa do lekárne po test. Myslím, že bol čudný, lebo namiesto 5 minút čakania, zmodral pomaly skôr, ako som ho stihla použit a tak výrazne, že by som mohla prispieť obrázkom do letáčiku, ale zase spôsobil, že Andrej bol rozžiarený ako taký vianočný stromček, takže sa oplatil :)
Čo o ňom už vieme
Vzhľadom na veľa zvedavcov, zaujímajúcich sa o pohlavie nášho štuplíka, som sa rozhodla spraviť takú malú anketu. Tak smelo zahlasujte, čo si myslíte, že to bude, prípadne, čo by ste nám dopriali :)