Olivia zvládla ďaľší skok vo vývoji (a my s ňou). Z toho, čo som čítala sme obišli celkom dobre. Chuť do jedla nestratila, práve naopak. Ani veľmi neplakala, akurát si začala uvedomovať vzdialenosti a občas zamrnčí, keď vidí, že idem preč z izby. Trochu menej spala. Večer sa vždy zobudila do hodiny odvtedy, čo zaspala a potom na nás pozerala dve hodiny plná energie štýlom, čo sa budeme hrať.
Teraz si už užívame všetky nové schopnosti, ktoré sa u nej objavujú. Najnovšie sa začala, s úmyslom ísť dopredu, pohybovať dozadu. Zdvíha sa na kolená, snaží sa udržať rovnováhu a pohnúť sa. Ešte to ale nevie skombinovať s rukami, takže sa hýbe ako žabka. Keď sa nadvihne, skočí nohami, pristane na nos a dodatočne vystrie ruky za hračkou. Chytá si nohy a cmúľa si palce na nich, prípadne si vyzúva ponožky a cmúľa tie. Začína chytať veci palcom a ukazovákom, vie sa nádherne smiať a stále ju fascinujú stromy.
Oliviine polročniny sme strávili u kamarátov vo Švajčiarsku. Vozila sa prvýkrát v električke a vo vláčiku. Počas prechádzky nás zastihol aj hustý dážď a Olivia sa náramne zabávala pri pohľade na mňa v šuštiacom modrom pršiplášti s mokrými vlasmi. A osvedčilo sa nám cmúľanie sušenej marhule po ceste v aute, keď Olivia potrebovala pauzu a my pár minút na zastavenie. No a na záver pripájam ešte pohľad z vyhliadkovej veže Uetliberg nad Zurichom.
