Veľká Noc bola jedným veľmi príjemným predĺženým víkendom plným výletov. Akurát počasie mohlo byť teplejšie a menej upršané. No aj napriek tomu sme boli pozrieť zvieratká v Poingu a vybláznili sme sa na ihriskách. Olivia ešte po týždni hovorila, že ľúbi Ivku a pýtala sa kedy za ňou pôjdeme.
Tento rok sme sa dali na tunajšiu tradíciu a hľadali sme veľkonočné vajíčka. “Mamiíí už tu bol ten zajac” bola reakcia na to, že starkí poschovávali uvarené namaľované vajíčka v kvetináčoch a po záhrade. Dominik hneď až tak nerozumel, čo sa deje, ale podľa Olivinych pokynov zobral košík a hľadal. Radosť bola veľká, jedno, že bolo len 5 stupňov. A po zbere sa pustili do jedenia, akoby nič chutnejšie na svete neexistovalo.
Nehovor mi, čo mám robiť - výborná fáza, ktorú má akurát Olívia. Vidím ju odchádzať zo záchoda (ruky neumyté, dvere otvorené) a poviem, aby si umyla ruky, tak sa na mňa oborí,že čo jej stále všetko hovorím. Keď ju nechám, až kým si sadne za stôl a spýtam sa:”Olívia, kde si bola?”. “Na záchode.” Poprosím ju, aby pozrela tým smerom. “Čo myslíš, čo by som od teba chcela?” Olívia s úsmevom povie, že treba zavrieť dvere a ide to spraviť. S obliekaním je to rovnaké. Keď chcem, aby niečo spravili obaja (išli jesť, nasadli do auta, išli dnu z vonku…) nahovorí aj Dominika, aby robili niečo opačné. Je jednoduchšie dohodnúť sa so stenou. Kiežby som vedela vždy tak v kľude s úsmevom zareagovať.
Zuby - Dominik má tri nové zuby a ja som zase raz nevyspatá. Ešte mu chýba deväť.
Mama fáza u Dominika - myslím, že toto súvisí s blížiacimi sa dvoma rokmi. Týždeň mal krízu ísť v jasliach do triedy, hoci predtým zvykol dnu utekať a zabudol aj zakývať. Večer ma musel držať za ruku, aby zaspal. Keď sa dá sa pritúli a dá mi pusinku.
Keď sa im chce, vedia sa úžasne spolu hrať a vymýšľať.
