Z tohtoročnej letnej dovolenky bola nakoniec jesenná. September si povedal, že už je čas na dážď, jesenný vetrík a zubaté slnko. Tak som nabalila aj celú výstroj do dažďa (nepremokavé nohavice, bundy a gumáky) a išli sme. Vonku sme boli stále, aj keď pršalo. Dominik s radosťou skákal po mlákach a Olivia tancovala v daždi. S deťmi na odrážadlách sme prešli krížom krážom celý park (camping Italy a Union Lido), so zastávkami na všakovakých ihriskách. Nakoniec zdolali aj úplne najvyššiu šmýkalku, o ktorej sme ich na začiatku presvedčili, že tam Dominik nebude vedieť vyliezť. Dva dni boli naozaj nádherné, slnečné, vtedy bola plná pláž aj more. Inak, keď veľmi nefučalo, bola pláž posiata usilovnými rodičmi s deťmi stavajúcimi pieskove hrady (v našom prípade traktory resp. autá). More bolo teplé. Kým deti čakali, nakoľko ich ďalšia vlna vody zaleje, ja som si vychutnávala šum mora a morský vzduch. Obľúbeným športom bolo aj naháňanie čajok po pláži. V princípe sme rešpektovali poobedný spánok všetci skoro každý deň. Výkupali sme sa aj v teplej vode v bazénoch, tam šmýkalky deti nenadchli (hlavne teda predstava, že skončia vo vode). No a vynikajúcim bodom programu bol vláčik, ktorý premával po kempe. Dominik nevedel od neho oči odlepiť, najradšej by sedel v lokomotíve a šoféroval. Taká príjemná dovolenka pri mori s trochu iným počasím.
