Tento týždeň chodí Olivia do školy. Tak som oprášila šijací stroj a ušila zopár rúšok. Akosi sa tá doba mení, už to nie je “Zase musím ísť do školy” ale skôr “Hurá môžem ísť do školy!”. Polovica triedy mala školu minulý týždeň, polovica teraz a len tri vyučovacie hodiny, ale tak lepšie toľko ako nič. Nestihnú síce spraviť všetko, zvyšok majú na úlohu, ale Olivii to akosi vôbec nevadí a bez frflania všetko dorobí. Ráno vstávajú extra skoro, aby sa stihli spolu hodinku zahrať a naraňajkovať. Doobeda sa celkom dlho vydrží hrať sám. Akurát pri tom v kuse niečo rozpráva a pýta sa. Na jednej strane sme radi, na druhej strane dá celkom zabrať sústrediť sa na všetko, čo povie. Myslím že by mu prospelo, keby mohol ísť aspoň na pár hodín do škôlky.
Posledné týždne sme sa venovali spoznávaniu lúčnych kvetov a zvieratiek, pozorovali sme slimákov a na pár dní boli u nás ako domáce zvieratká a deťom prišlo ťažké rozlúčiť sa s nimi. Prispeli sme pomaĺovanými kameňmi ku hadovi pred škôlkou. Spravili sme si výlet na bicykloch na zmrzlinu. Prechádzali sme sa v daždi. Piekli sme rožky a muffiny. Občas sa tu už vyskytne aj nejaká Oliviina kamarátka. V podstate je stále čo robiť, ale hodil by sa už aj nejaký ten výlet niekam ďalej.
