Ďalší Októberfest ( ako miestni hovoria Wiesn ) za nami, no a tento rok sme si ho nenechali újsť. Teda na oficiálnej zábave v krojoch niekde vnútri stanu sme neboli, ale tak trochu sme sa nadýchli okolitej atmosféry a dali sme si litrík piva. Tento rok sme nevideli slávnostný otvárací pochod, lebo sa nám v daždi nechcelo ísť do mesta, ale spolu s kolegami sme strávili pár hodín na pive. Na môj vkus príliš veľa ľudí, takže nám občas neostávalo nič iné ako ísť s prúdom davu, ale atmosféra bola naozaj dobrá.

Čítať ďalej

Keď je človek zúfalý, robí zvláštné rozhodnutia. Tak nejako som sa dopracovala k tomuto skvelému receptu. Zrazu sme mali veľa cukety a mne po omáčke, plackách a zemiakoch s cuketou akosi došli nápady, ako by som ju mohla minúť. Pôvodný recept s cestovinou som trochu upravila: Prísady (pre štyri osoby): 1/2 krabice Barilla Maccheroni cestoviny 4 PL olivového oleja 3 strúčiky nasekaného cesnaku 1/2 veľkej cukety (narezanej na plátky so škrabkou na zemiaky) 3 veľké paradajky nakrájané na kocky soľ, čierné korenie na dochutenie za hrsť posekaných čerstvých listov bazalky postrúhaný syr na posypanie Postup: Cestovinu uvaríme podľa návodu na obale (táto sa v podstate ani nedá rozvariť, obľúbili sme si ju ešte pred pár rokmi v Taliansku a odvtedy sme jej verní).

Čítať ďalej

Tak sme sa konečne vybrali na túru, ktorú sme si naplánovali ešte na začiatku leta, ale akosi sme buď neboli doma alebo pršalo a tak som iba teoreticky študovala trasu. Minulý víkend sme sa konečne dočkali ideálneho počasia a vyrazili sme na výlet hneď ráno. Zaparkovali sme pri lanovke kúsok od dedinky Osterhofen a vydali sme sa šľapať tri aj trištvrte hodiny hore na kopec Wendelstein 1838 m (aspoň tak to tvrdila turistická tabuľka, v skutočnosti sme to vyšli za dve a pol hodiny).

Čítať ďalej

V poslednej dobe sme strávili nejaký ten čas hľadaním nového bývania a popri tom sme objavili rôzne miesta, kde sme predtým ešte neboli. Jedno také okresné mestečko nás očarilo hneď pri prvej návšteve a tak sme sa jeden víkend vybrali spoznať ho trochu viac. Už sme si celkom zvykli na samé roviny v Mníchove (keď nerátam pár umelo vybudovaných kopcov) a tak sme boli veľmi príjemne prekvapení jeho kopcovitým terénom. Mestu patrí pár jazier, je obklopené lesom a má skvelú vyhliadkovú vežu, odkiaľ je vidieť široko ďaleko, aj na hodinku vzdialené Alpy.

Čítať ďalej

Ešte pred dvoma rokmi by som si nad myšlienkoupromócií len povzdychla ako nad nejakým veľmi pekným ale nereálnym snom a teraz som sedela navlečená v talári vo veľkej hale čakajúc na diplom. Ale po poriadku. Ráno sme sa vybrali na univerzitu. Od ôsmej som si mohla vyzdvihnúť talár, potom sme mali naplánované raňajky, prípadne prechádzku, no a o desiatej sme chceli ísť do haly, aby sme sa usadili pol hodinku pred začatím promócií.

Čítať ďalej

S poslednou návštevou k nám dorazil aj nový obyvateľ našej obývačky. Je to taký malý stromček, či skôr krík a volá sa Azalka. Čítala som, že je to obľúbená rastlina v záhradách, lebo jej vyhovuje tienisté miesto, prežije až do -29 stupňov a predovšetkým skrášľuje všetky tmavé kúty. No a keď nám rozkvitla, tak sme to celé pochopili. Rastlinka je naozaj očarujúca.

Čítať ďalej

Keďže mestská turistika je náročná a žiadnu návštevu ňou netreba odrovnať, aby sa nebála prísť aj nabudúce, máme vždy po ruke nejaký ten výletík do prírody. Ani túto sobotu tomu nebolo inak a my sme sa vybrali na naše celkom obľúbené miesto, na kopec Wallberg. Hore aj dole sme sa odviezli lanovkou, ale na vrchol (asi pol hodinka) sme už šlapali po svojich. Kaplnka, ktorú tu rekonštruovali je už pekná a hotová.

Čítať ďalej

V Olympia parku sme boli už niekoľkokrát, ale nejako sme sa nikdy nedostali na najvyšší kopec, ktorý v ňom je. Vyšľapať naň nie je zase také náročné, ale buď nám na to nevyšlo počasie, alebo sme boli už tak unavení z chodenia po meste, že sme skončili len oddychovaním pri jazere pod ním. Na kopček a vyhliadkový bod zároveň vedie príjemný vydláždený chodník a až keď sme po ňom kráčali, sme si uvedomili, aký je celý park veľký.

Čítať ďalej

Tak sme sa raz opäť vybrali do mesta, ukázať našej víkendovej návšteve (Andrejkovým rodičom), ako to tu vyzerá a kde to vlastne žijeme. Povozili sme ich všetkými možnými vláčikmi (S-bahnom a U-bahnom a električkami), prešli sme sa nákupnou ulicou, pozreli sme obchody a vyzváňajúcu vežu novej radnice o jedenástej. Prekonali sme výškový rozdiel od mínus štvrtého poschodia v metre až po okolo 290m vo veži v Olympia parku. Na centrálnom trhovisku (Viktualienmarkt) sme si kúpili skvelé voňavé korenie na Bruschettu (to už som aj vyskúšala, ale myslím, že by bolo super aj na cestovinu, ale o tom neskôr).

Čítať ďalej

Tak sa z nás stali dvojnásobní teta a ujo a popri krásnej neterke Kike nám pribudol aj synovec Kubko. Pre šťastných rodičov máme malé blahoželanie, ku ktorému som nakreslila taký malý obrázok. Nech Vám v zdraví, láske rastie, nech Vám dáva iba šťastie. Vo dne, v noci, skrátka stále, nech Vás teší chlapča malé.

Čítať ďalej