Už minulý rok v lete sme si hovorili, hlavne keď som prenášala kreslo s obývačky na balkón a späť niekoľkokrát, že by bolo fajn, kúpiť niečo na balkón, aby sa tam dalo sedieť, ráno si vychutnať raňajky na čerstvom vzduchu a večer v chládku posedieť pri vínku. Ale nejako sme riešili príliš veľa vecí a na rozvíjanie tejto myšlienky nám neostal čas. Až teraz keď dorazila jar (aj keď občas mám pocit, že je už pokročilé leto) sme si na to znovu spomenuli a výsledkom sú (ako sme neskôr zistili) rozkladacie kreslá a stolík a tak píšem články pri štebote vtáčikov s výhľadom na kopu stromov :) Kreslo sa mi podarilo zložiť úplnou náhodou, keď som ho pri posúvaní zle chytila a tak nejako sa začalo skladať samé (ani si neviete predstaviť našu radosť, že sa budú dobre uskladňovať :))

Čítať ďalej

Minulý piatok sme sa vybrali na taký veľkonočný výlet. Mali sme tu krásne teplé počasie, okolo 25 stupňov a ja som zbadala v novinách tip na pekný výlet k vodopádom. Tak som si povedala, že keď je apríl a teplo, že sa musí všetko topiť a mohlo by byť veľa vody. Po malom prieskume som našla ďalšie dva ešte väčšie vodopády blízko toho pôvodného. Od parkovísk bolo ku každému maximálne 20 minút chôdze a tak sme si povedali, že si pozrieme všetky.

Čítať ďalej

Minulý víkend sme sa vybrali na výlet k jazeru Walchensee. Je asi hodinku autom od nás v krásnom prostredí medzi kopcami. No a tentokrát sme nešli sami, ale zobrali sme zo sebou aj našu návštevu. Počasie nám vyšlo skvelé a bolo aj príjemne teplo, aj keď na roztopenie snehu hore na kopcoch to ešte nestačilo. Pri jazere sme naskočili na lanovku, nechali sme sa vyviesť o nejakých tých 800m vyššie a potom sme si už len užívali krásny pohľad na okolité kopčeky.

Čítať ďalej

Pre všetkých, ktorým som v piatok zmizla z dohľadu na skype a spolu so mnou aj môj drahý Andrej mám nasledovné vysvetlenie. Ja som v piatok odletela do Anglicka a Andrejko bol offline, aby nemusel zatĺkať a vysvetľovať, kde som zmizla. V pondelok ma čakali obhajoby mojej dizertačky a tak som strávila predĺžený víkend predtým konzultáciami s vedúcimi, pripravovaním prezentácie a opätovným čítaním mojej práce a článkov. Nebolo by to Anglicko, aby zase nebolo niečím výnimočné oproti ostatným krajinám a pri obhajobách v tejto krajine človek pochopí, prečo sa to volá obhajoba.

Čítať ďalej

To je druhá možnosť (ak nerátam tirolské alpy za rohom) kam ísť lyžovať, keď ste v Grainau. A nie len to. Kabínkové lanovky fungujú aj v lete a kopčeky tam ponúkajú širokú škálu turistických chodníkov. Kvôli prípravam na majstrovstvá bola zavretá čierna trať 5a (mapu zjazdoviek nájdete tu), ktorá nám ale vôbec nechýbala. Mne teda stačil pohľad na ňu len zo sedačky a boleli ma kolená z toho strmého svahu. Na lyžovačke tu sa mi páčila pestrosť svahov a možnosť rôznych kombinácií.

Čítať ďalej

Musím povedať, že toto miesto je jednoducho nádherné. Až na Zugspitze (najvyšší vrchol Nemecka, 2962 m.n.m) sme sa nevyviezli, lebo nám akosi bolo ľúto nelyžovať a povedali sme si, že si tento výlet odložíme na leto. Nad názvom vrchola som sa nejako nikdy nezamýšľala, až teraz, keď som zistila, že sa dá vyviesť vláčikom (der Zug) tesne pod vrchol. Tento vláčik - zubačka (Zahnradbahn) ide z hlavnej stanice v Garmisch-Partenkirchen cez tri zastávky pri vlekoch lyžiarskej oblasti Garmisch classic, ďalej cez Grainau k jazeru Eibsee a odtiaľ sa po chvíli stratí v tuneli (4,8km dlhom, cez ktorý cesta trvá cca 25min) a vynorí sa až na Zugspitzlatt zhruba 300m pod vrcholom.

Čítať ďalej

Tentokrát sme sa vybrali len asi hodinku aj štvrť z domu autom do dedinky Grainau spoznávať okolie a hlavne si zalyžovať. Ubytovali sme sa vo veľmi príjemnom a útulnom hosťovskom dome so skvelými raňajkami (Gasthaus Geigener). Počasie nám celkom vyšlo, až na dva dni sme lyžovali celý týždeň a môj drahý pomenoval našu dovolenku týždňovým sústredením :). V jeden usnežený deň sme si spravili výlet vláčikom do blízkej už tirolskej dedinky Lermoos a potom sme sa vrátili späť do Garmisch Partenkirchen, kde sme objavili skvelú talianskú reštauráciu na obed a pozreli sme si skokanský mostík a zjazdovku pripravovanú na majstrovstvá sveta.

Čítať ďalej

Človek, ktorý žije dlhšie v zahraničí väčšinou po čase zistí, že mu chýba nejaké jedlo alebo surovina, ktorú by v rodnej krajine zohnal na každom rohu a v cudzej krajine po nej niet ani chýru ani slychu. V Anglicku som si tak nejako zvykla, že mak je niečo ako nebezpečná droga, poriadny chlieb treba hľadať v poľskom obchode, výber syrov je mierne obmedzený a hlavne nájsť niečo neodtučnené je celkovo problém.

Čítať ďalej

Na tento rok som si dala niekoľko predsavzatí (o tom napíšem inokedy). Jedným z nich je poriadne si zalyžovať. Ešte pred vianocami sme sa dohodli na kamarátskej návšteve u susedov vo Švajčiarsku a chystali sme sa pozrieť si viacero lyžiarských stredísk v okolí Zurichu. Tento plán nám ale stroskotal, lebo v akurát plánovaný víkend dorazila akási teplá vlna zo Španielska a vo výške 1100m bolo zrazu 7 stupňov. Nakoniec sme sa teda rozhodli pre vzdialenejšie, ale vyššie položené stredisko Laax, kde sme lyžovali vo výške okolo 2500m pri príjemnej teplote niečo pod nulou.

Čítať ďalej

Tento rok sme ozdobili náš prvý spoločný vianočný stromček. Zháňali sme svetlá, ozdoby a nakupovali sme spolu darčeky - taká vianočná idylka. Dokonca sme zistili, že aj v Mníchove predávajú čerstvé kapre. Vianoce sme oslávili síce na Slovensku, ale doma sme si nechali dva zabalené darčeky, aby sme mohli rozbalovať aj tu. Čakala som všeličo, ale o šijacom stroji som ani nesnívala (možno iba vzdialene uvažovala, že by sa zišiel). O to viac som bola preto prekvapená, keď som doma rozbalila veľký ťažký balík pod stromčekom.

Čítať ďalej