Cez víkend sme využili pekné počasie po dlhom týždni sneženia a vybrali sme sa sánkovať. Na kopčeku Wallberg sme už boli vrámci turistiky. Tentokrát sme lanovku využili smerom hore a dolu sme sa zviezli na sánkach. Sánky sme si požičali každý zvlášť, ale zhodli sme sa, že nabudúce už ideme iba spolu, lebo na sánkovanie treba mať primeranú váhu. Andrejkovi to išlo jednak rýchlejšie a nevyhadzovalo ho to ani tak do vzduchu na každej nerovnosti.
Tento recept mám od maminky. Vo všeobecnosti mám rada jablkové koláče, ale tento má v sebe navyše aj oriešky, hrozienka a škoricu a chutí fantasticky. Prísady: 450g hladkej múky 125g masla 1čl prášku do pečiva 200g práškového cukru 4 žĺtky 1čl citronovej kôry 1PL kakaa Plnka: 7 menších jabĺk, odjadierkovaných 2čl vanilkového cukru 2PL kryštálového cukru 70-100g nasekaných vlašských orechov 70-100g hrozienok mletá škorica 4 bielka Postup: Predohrejte rúru na 200 stupňov.
Tento rok sme na deň sv. Mikuláša hrali večer zaujímavú hru aj s ďalšími asi 40 ľuďmi. Hra sa volá Výmena darčeka - bieleho slona. Na dodržiavanie pravidiel dozeral samotný Mikuláš pri stromčeku :) Zmyslom hry je priniesť zo sebou nejaký nie príliš drahý darček (môže byť niečím vtipný), ktorý je pekne zabalený. Čím vačší počet ľudí sa hry zúčastní, tým je väčšia zábava. Každý si vyberie papierik s číslom, ktoré mu určuje, kedy si bude vyberať darček.
Prechádzka po parku v zime, hlavne keď je sneh, je úple fantastická. Aj keď iba kým nezapadne slnko, lebo potom začína poriadne mrznúť a je lepšie schovať sa hoci aj do metra. V Englischer Garten som ešte nebola v čase snehu, tak sme sa tam vybrali teraz. Pôvodne sme sa chceli ísť sánkovať na blízky kopec, ale akurát sa otvárala sezóna a spúšťali lanovky a tak sme usúdili, že tam bude aj tak nával ľudí.
Cez víkend sme sa boli pozrieť na vianočných trhoch. V Mníchove je ich celkom dosť, v podstate má každá štvrť svoj vlastný. My sme sa vybrali priamo do centra na Marienplatz. čakala nás kopa stánkov vyzdobených vetvičkami a svetlami. Ponúkali všeličo, medzi iným aj drevené ozdoby a hračky, sviečky a vianočné čapice. Čo ma naozaj zaujalo bol stánok so všelijakými predmetmi z dreva (dosky na krájanie, varešky a pod.), na ktoré vám ujo na želanie nakreslil rôzne zvieratká, prípadne čokoľvek napísal.
Toto je jeden z tých receptov, ktoré sú nenáročné na prípravu. No a tento dáva aj dobrú príležitosť ako minúť špenát :) Pôvodný recept, ktorý som mala, som dosť zmenila, ale aj tak si myslím, že je stále veľmi veľa možností, ako by sa dal vylepšiť a zmeniť, čo sa ochutenia týka. Prísady (pre 24cm formu na pečenie): všeobecná zmes 1/2 hrnčeka múky (125ml) 1/2 hrnčeka kyslej smotany (zvyčajne používam celý 200g téglik) 1 hrnček mlieka (pre sýtejšiu verziu používam na jemno postrúhané zemiaky miesto mlieka) 4 vajcia maslo na vymastenie formy na ochutenie
Po troch rokoch je tohtoročný advent pre nás výnimočný, lebo konečne neplánujeme vianoce ako spoločnú dovolenku po dlhých mesiacoch, čo sme sa nevideli, ale reálne spolu bývame, užívame si napadnutý sneh a nestresujeme sa, či náhodou nezostanem čakať niekde na letisku kvôli nepriaznivému počasiu. Konečne som sa úspešne zbavila školy a písania práce (aj keď na obhajoby začnem určite myslieť budúci rok) a začala som si užívať zimu. Výsledkom je naplánovaná lyžovačka v januári (a po objavení ďalších stredísk v našom okolí asi aj kopa víkendových lyžovačiek).
Konečne sa nám podarilo ísť na huby, o čom sme snívali celé leto. Poriadne sme sa obliekli, nasadili čiapky na hlavy, vyzbrojili sme sa košíkmi s nožíkmi a vyrazili sme do lesa. Popri mladučkých hríboch vykúkajúcich zo zeme sme našli aj kopu starých, plesnivých alebo suchých húb a zjavne sme prišli na konci hubovej sezóny, ale nazbierať sa nám ich podarilo aj tak dosť a keď k tomu prirátam trojhodinovú prechádzku lesom, tak sme boli maximálne spokojní.
Tak sme sa opäť raz vybrali na Slovensko, pozrieť známych a kamarátov, nazbierať trošku hríbov, užiť si hody na Cerovej, no a hlavne ísť na svadbu Andrejovmu bráškovi. Na svadbu sme pricestovali do penziónu Castel v Mierove. Neviem síce, ako starý kaštieľ vyzeral predtým, ale rekonštrukcia sa im rozhodne vydarila. Najviac ma očarila záhrada, ktorá aj napriek nie veľkým rozmerom, pôsobila priestranne a vďaka rôznym zákutiam s nádychom jesene veľmi útulne.
200-výročie Októberfestu je už za nami a ľudia v krojoch sa pomaly, ale isto vytrácajú z ulíc aj z metra, takže si už oblečení len v tričku a rifliach nepripadáme ako turisti. Na pive pod stanom na Theresienwiese sme síce neboli, ale nenechali sme si újsť slávnostný sprievod pri príležitosti zahájenia tohtoročných slávností. Pozostával z vozov ťahaných koňmi so sudmi piva a zverinou, ale aj poľnohospodárskych strojov a kopy dychoviek. Všetci sa v ňom presúvali z jedného konca centra Mníchova až na plochu, kde sa koná Októberfest, čo je zhruba 3,5km.