Tentokrát sme sa vybrali trošku vyššie na kopec Wallberg (1722m), čím sme zvýšili prevýšenie na 927m. Ku kopcu sme cestovali okolo jazera Tegernsee, ktoré bolo zhora nádherne vidieť. Zaparkovali sme pri lanovke a vydali sme sa šlapať hore. Hneď na začiatku cesty sme sa dozvedeli, že prvá chata, okolo ktorej sme chceli ísť je zavretá (po zimnej verzii cesty) a tak sme sa rozhodli, že to zoberieme hore o čosi strmšou ale kratšiou letnou cestou.
Ja viem, že aj tieto malé zvieratká sú súčasťou prírody, ale keď vám niekto začne požierať s láskou pestované rastlinky, tak to naštve. Nedávno som písala, že sme si kúpili pár rastlín do bytu. Medzi nimi bola aj bazalka, moja veľmi oblúbená súčasť kuchyne. Darilo sa jej absolútne úžasne, až kým sa na jej lístkoch neobjavili vošky. Teoreticky som ju mohla postriekať nejakým prípravkom na vošky, ale kúpili sme ju ako bio rastlinu, tak mi to prišlo ako čudný nápad.
Tak sa nám podarilo ísť na jeden z plánovaných výletov (v turistickej knižke ich mám ešte 37 :)). V Mníchove bolo síce slniečko, ale 40 minút autom na juh nás priviedlo k horám zakrytým oblakmi. To nás ale neodradilo a vydali sme sa po chodníku okolo jazera Schliersee. Prostredie je tam naozaj krásne. Dajú sa tu požičať člny a objavili sme aj wellness centrum s plavárňou, tobogánom, saunou a pod. Okolo jazera sa ide viacmenej po rovinke, z ktorej sme asi po piatich kilometroch odbočili a zaťali sme stúpať k zrúcanine hradu Hohenwaldeck.
Mafiny sú také tie skvelé koláčiky, akurát pre hostí, ktoré sú veľmi chutné, super vyzerajú a je veľmi jednoduché ich upiecť. Mám dva ľahké recepty, ktoré zatiaľ vždy fungovali. Jeden je od mojej anglickej kamarátky Kate a druhý z knižky “1 mix 50 muffins”, ktorú som si kúpila v Anglicku. Jeden z nich používam, keď mám po ruke mrazené ovocie (najlepšie nejaké lesné plody) a druhý na sladké alebo sušené ovocie.
Minulý víkend sme sa pri príležitosti pekného počasia a stretnutia s našimi po vianociach vybrali na taký malý výlet. Viacmenej to bola prechádzka vrámci poobednej siesty, ale v teplom počasí dala celkom zabrať a myslím, že viacerí ocenili, že cesta späť viedla cez les. Z Cerovej sme vyšlapali po kľukatej ceste do kopca do susednej dedinky Rozbehy. Tam sme dočerpali v miestnej krčme sily a dokončili sme náš vrcholový výstup na rozhladňu :) S Andrejkom sme tam boli ešte cez vianoce, keď ešte bola v podstate čerstvo postavená.
Odvtedy, čo sme v Mníchove, jeme viacej mäska, celozrnného pečiva, zeleniny a ovocia. V nedeľu je všetko pozatvárané okrem pekárni a Biergarten a tak si vždy ráno po ceste z kostola vychutnávame čerstvé buchtičky a keď je pekné počasie trávime poobedie niekde vonku. Vzhľadom na rozšírenosť bio potravín, nám do košíka dosť často zablúdi práve takéto ovocie, či zelenina alebo vajíčka z voľného chovu sliepok. Aby sme ale predsa mali na čo umrieť, občas sa napcháme pizzou :)
Vrámci zabehávania nášho autíčka sme sa vybrali na Slovensko. Všetky zápchy sa nám nejako vyhli alebo sa stihli odstrániť, kým sme sa k ním dostali. No a vzhľadom na upršané počasie sme nemali ani veľkú chuť nikde zastavovať a tak sme po šiestich hodinách dorazili do cieľa. Svetlá sa zapli samé, stierače podľa potreby tiež, Andrej viacmenej stláčal len gombíky tempomatu až po Bratislavu a ja som zatiaľ študovala ovládanie klimatizácie a okolitých tlačidiel.
nullTak sme sa konečne dočkali nášho nového autíčka, našej Megi (renault Megane Grandtour). Momentálne oddychuje spokojne v garáži, ale už sme sa v čom stihli aj voziť a postláčať aspoň polovicu všetkých gombíkov vo vnútri, za účelom zistiť na čo sú dobré :). Teraz už len dúfame, že nám bude dobre slúžiť a zažijeme spolu kopu bezpečných kilometrov.
O Olympia parku som už raz písala, ale to bolo v novembri minulý rok a v tom čase tam nebolo žiadne jazero, ale len blatová jama, ktorú sa snažilo pár ľudí vyčistiť. Našťastie je ale tento park skvelé miesto pre turistov vďaka vysokej vyhliadkovej veži uprostred, takže sme mali dobrú zámienku ísť tam s kamarátmi znova a pozrieť si konečne jazero :). Kopa ľudí si sem prišla zabehať alebo sa pobicyklovať, stánky lákali zmrzlinou a rôznymi sladkými koláčikmi a kopa ľudí sedela samozrejme na pive.
Toto bol jeden z mojich menej šťastných nápadov na výlet, ale na druhej strane vôbec neľutujem, že som tam bola. Otázka Kde? je teraz na mieste … v soche nazývanej Bavaria. Pred nedávnom sme tu mali druhú návštevu a po dni strávenom prechádzkami v centre a parkoch sme rozmýšlali, kam sa vyberieme. Prečítala som si, že tu máme sochu, ktorá bola vytvorená a postavená ako symbol Bavorska, je 18 m vysoká a dá sa do nej vyštverať a popozerať dookola.