Nasnežilo a ako prvého postavili deti snehuliaka. S nadšením odhrnuli aj sneh na dvore a nahádzali ho do záhrady, aby si mohli postaviť domček. S prehadzovaním sme pomáhali, ale stavali sami. Veľkou zábavou je aj rozbíjanie ľadu. No a minulý týždeň sme strávili niekoľko poobedí aj sánkovaním na lokálnych kopčekoch.
Prázdniny sa začali o kúsok skôr, aj s dobrou náladou, lebo Olivii skončila karanténa a už zase mohla chodiť von (ešteže máme záhradu). Deti vybrali krásny stromček a aj ho parádne ozdobili. V neďalekej rybárni sme “ulovili” kapre a pár pstruhov na večeru. A tak trochu na poslednú chvíľu ale predsa som stihla upiecť aj oblátky. Vianoce sme strávili skladaním domčekov a dráh pre guličky a hltavo čítame nové knižky. V jednej z nich sme dozvedeli ako sa dorozumievajú stromy, a že objatím stroma sa dá načerpať nová energia, tak sme hneď aj vyskúšali na najbližšej prechádzke lesom.
Až na jednu karanténu na konci a skôr začaté vianočné prázdniny, prebehol začiatok školského roka úplne normálne (teda keď si odmyslíme masky). Rozbehli sa aj aktivity deťom, až na kurz plávania a tak sme plávať chodili sami, kým nezavreli aj mestskú plaváreň. Doma sme sa venovali jesenným prácam a na bicykloch sme začali spoznávať okolie, v lese sa nám zdalo byť už zima. Obaja vymenili bicykle za väčšie, tak sme zvládli už aj dlhšie vzdialenosti v celkom dobrom tempe.
Toto leto odišli deti na prázdniny hneď ako sa začali. Najprv k starkým, kde zavárali všetko, čo záhrada dala a oslávili Dominikove meniny, ku ktorým mu Olivia ozdobila parádnu tortu. Po dlhom čase sa kúpali v bazéne a u babky s dedkom pokračovali plávaním v jazere. Pobehali po všetkých ihriskách, Olivia sa naučila super rúčkovať. Napchávali sa samými dobrotami a Dominik sa zaľúbil do kofoly. Po troch týždňoch sme prišli za nimi, užili sme si horúce letné dni a po ďalších dvoch týžňoch už boli pripravení na cestu domov.
A máme koniec školského roka. Veľkú časť z neho sme síce strávili doma, ale o to väčšia radosť bola, keď sa do školy dalo ísť. Na vysvedčenie dostali kopu farebných pochvál a štvorstranové ohodnotenie práce počas roka. A dostali aj úlohy na prázdniny, ktorým sa Olivia veľmi potešila - raňajkovať zmrzlinu, vyliezť na strom, postaviť niečo z piesku, zostať hore do západu slnka a pod. Na prázdniny vycestovali hneď obidvaja. No a aby mohla hrať aj počas prázdnin, ku koncu roka sme Olivii venovali cestovný klavír.
Vymysleli sme si s deťmi projekt. Kreslili sme spolu, počítali, koľko drievok treba a išli sme ho spolu kúpiť. Potom Andrej pílil, rezal, s deťmi sme vŕtali diery a montovali a vznikli z toho domčeky, teda vlastne iba ich rámy, ale radosť bola veľká. Ešte k nim ušijeme nejaké tie steny a okienka, nech je čo robiť kým sme doma :)
Dominik nám rastie pred očami. Stále niečo rozpráva. Nad všetkým mudruje, všetko vie najlepšie a neuveriteľne si vie vymýšľať. Ešte stále je to také mačiatko, rád sa stíska, ale teraz ho chytila aj fáza, kedy sa zatne a nespraví ani náhodou, čo človek od neho chce. Na narodeniny si veľmi želal skateboard. Neviem koho na ňom videl jazdiť, v duchu som si hovorila, že sa na to nebude vedieť ani postaviť.
Tento týždeň chodí Olivia do školy. Tak som oprášila šijací stroj a ušila zopár rúšok. Akosi sa tá doba mení, už to nie je “Zase musím ísť do školy” ale skôr “Hurá môžem ísť do školy!”. Polovica triedy mala školu minulý týždeň, polovica teraz a len tri vyučovacie hodiny, ale tak lepšie toľko ako nič. Nestihnú síce spraviť všetko, zvyšok majú na úlohu, ale Olivii to akosi vôbec nevadí a bez frflania všetko dorobí.
Už sme piaty týždeň doma kvôli Korona vírusu. Prešli sme fázou nadšenia ale aj fázou prečo musím robiť úlohy a Dominik nemusí. Pracovať a popri tom dodržiavať učebný plán je stále výzva. Ešte že boli medzi časom dvojtýždňové prázdniny a trochu voľna. Človek má tak nejako pocit, že nie je poriadne ani v práci ani s deťmi. So slúchadlami v ušiach, duchom na pracovnom stretnutí, varím, prechádzam sa s deťmi alebo kontrolujem úlohy.
Olivia oslávila siedme narodeniny. Najprv jej zaspievali na kurze s koníkmi, potom v reštaurácií a po prázdninách oslavovala aj s kamarátkami doma. Po koláčikoch hľadali spolu poklad, tvorili prívesky na kľúče a oslavu ukončili jedením pizze. A do školy sme spolu vyzdobili muffiny. Stále rada lozí a pláva. Na plávaní dosiahla detský strieborný odznak, takže už spoľahlivo zapláva 400m. Je až ťažké uveriť tomu, čo všetko už vie. Musím s ňou ísť niekedy plávať.