Obdobie karnevalu je úspešne za nami. Tento rok sa zapojil poriadne aj Dominik. S nadšením povedal, že chce byť dinosaurus. Olivii chvíľu trvalo, kým sa rozhodla, nakoniec sme skončili pri dúhovom jednorožcovi. V škôlke mali potom deň plný hier a súťaží. Dominik to celé sledoval s otvorenými ústami a Olivii robilo dobre, že mu mohla robiť sprievodcu. Na ďalší deň išli do škôlky tradične v pyžame.
Olivia má už šesť rokov. Rozmýšľam, kedy tak stihla vyrásť, nehovoriac o tom, že za pol roka ide do školy. Oproti minulému roku je tak nejako rozumnejšia, dá sa s ňou rozprávať na inej úrovni. Je zábavné sledovať, aké techniky/triky používa na Dominika, keď od neho niečo chce. Keď mala päť, naučila sa plávať. Až do decembra som si myslela, že sa ďalej nepohne, keď sa zrazu začala potápať a chcela sa naučiť plávať kraul.
Na Vianoce sme sa bicyklovali, po snehu tradične nebolo ani stopy. Tajne som dúfala, že cez prázdniny ešte nasneží, aby sme sa mohli sánkovať, ale namiesto toho pršalo. S tromi kráľmi potom napadlo zo 50cm, do garáže sme sa museli prekopať a deti sa tešili, že môžu ísť do škôlky na sánkach. Z každodenného odhrabávania som si užila parádnu svalovicu, lopaty na odhŕňanie snehu boli všade beznádejne vypredané, ale deti boli nadšené.
V poslednej dobe sme mali šťastie na knižky o lietadlách a letiskách a tak nás napadlo, že by možno nebolo zlé pozrieť si túto tému zbližšia. Na letisku pri nás je park pre návštevníkov, tak sme sa tam jednu peknú sobotu vybrali. Privítalo nás pekné detské ihrisko, pár starých lietadiel, do ktorých sa dalo vôjsť dnu a vyhliadkový kopček, z ktorého sa dalo sledovať odlietajúce a pristávajúce lietadla. Deťom sa páčilo, z vyhliadky sme si pozreli, aj čo všetko sa deje na letisku (vozíky s batožinou, cisterny, auta so schodmi) a zhodli sme sa, že si musíme naplánovať výlet lietadlom.
Už máme dvoch škôlkarov. Dominik sa pridal k Olivii do skupiny lienok a veľmi sa mu tam páči. Ma rád hudobnú a veľký báger v pieskovisku. Našiel si aj kamaráta, rovnakého nadšenca traktorov a všetkých strojov. Podľa jeho vzoru bolo treba upraviť vrecko na telocvik, aby na ňom bol traktor a papučky sme kúpili s autíčkami. Jediné, čomu poctivo vzdoruje je poobedný spánok, takže je poobede maximálne unavený a väčšinou zaspí okolo pol siedmej pri čítaní knižiek a spí až do rána.
Po dvoch rokoch sme opäť zavítali do Terchovej. Vyšli sme na rozhľadňu Terchovské srdce (názov nám neskôr prezradila sprievodkyňa terchovského vláčika), odkiaľ je celkom pekný výhľad na mesto a okolité kopce. Nevynechali sme ani výlet do Vychylovky, Dominik mal stále ronako veľkú radosť z vláčika a ovečiek. Potom sme sa odviezli lanovkou z Vrátnej a prešli cez Chleb, Steny a Poludňový grúň na Chatu na Grúni. Pri klesaní z Grúňa som ľutovala, že nemám nejaký lopár, na ktorom by som sa šmykla dolu po tej tráve.
Už sme pomaly aj zabudli, že sme boli pri mori, ale Dominik stále rád spomína na vedro s vylievajúcou sa vodou pri bazéne. Tentoraz konečne obidvaja aj plávali v mori a vyplašene sledovali kraba behajúceho po dne. Olivia sa zúčastnila všetkých tvorivých aktivít (spravila náramky na ruku, papierové rybky, chobotnice a namaľovala zajaca) a Dominik zatiaľ šantil v bazénoch. Objavili sme ovocné nápoje, na ktoré sme chodili každý deň. Dva z nich (Ca’ Pasquali a Depurante) nám chutili najlepšie a už sme si ich niekoľkokrát spravili aj doma.
Dominik má už 3 roky. Keď sme mu ráno blahoželali, iba sa na nás mračil. Fakt, že má narodeniny akceptoval až s koláčikom poobede. Ale na druhý deň oslavoval hrdý a s nadšením s kamarátmi v jasličkách. Pred dvomi mesiacmi sa začal bicyklovať. Ešte sa nerozbieha sám, ale bicykluje super, čo sa páči aj Olivii, lebo môžeme konečne chodiť všetci spolu zhruba rovnako rýchlo. Na jedno doobedie bol už nakuknúť aj v škôlke.
Najprv sme stavali v jasličkách máj. Deti ho pomáhali pripraviť, namaľovať a naučili sa aj pesničku. Potom ho v deň oslavy všetci spoločnými silami zdvihli a postavili, zaspievali si, ozdobili perníkové srdiečka, spravili si piknik v záhrade a hrali sa. Boli sme aj na výlete v zoologickej záhrade v Mníchove. Obliekli sme sa len na ľahko, lebo malo byť teplo a kvôli našim spomienkam na betónové plochy bez tieňa (v inej zoologickej) sme vyrazili hneď ráno.
Kým sme čakali na jar, krátili sme si dlhé chvíle tvorivými činnosťami. Deti maľovali a nevedeli sa dočkať veľkonočného zajaca. Boli sme zase nakuknúť do parku v Poingu. Myslím, že z toho spravíme veľkonočnú tradíciu, lebo je nádherné vidieť všetky tie mláďatká. Potom ešte prázdniny strávené na poli (niekto vozí deti na krúžky, niekto do traktora) a keď sme prišli domov bolo už akosi leto, nebyť tých chladných rán.