Olivia začala rozprávať ešte viac než predtým a čím ďalej tým viac jej rozumieť. Cez sviatky bola vyťažená návštevami, naháňaním mačiek po dvore a keď napadol sneh sme konečne vyskúšali aj jazdu na sánkach. Najväčší úspech malo naberanie snehu lopatkou, to sme ju potom nevedeli dostať dovnútra. My sme dospávali posledných pár mesiacov a oddychovali ako sa len dalo. Your browser does not support the video tag.
Spravili sme bodku za letom výletom do Talianska. Tentokrát v kempe blízko Benátok. Cestou tam sme prevŕtali Alpy množstvom tunelov a za každým tunelom povedala Olivia: “ešte”. Kemp bol ako veľká dedina s množstvom zelene, pekne upravený a čistý. Ľudí v stanoch a karavánoch bolo už pomenej, ale domčeky, kde sme boli aj my, boli celkom obsadené. Vačšinou tu boli rodiny s deťmi, kemp bol pre ne skvele vybavený aj detskými toaletami a vaničkami a pre unavené nohy premávali po kempe vláčiky.
Posilňujeme si imunitu. Mám pocit, že je v kuse niekto z nás chorý. Aj napriek tomu sme si ale užívali horúce dni v bazéne na balkóne, keď nepršalo boli sme na ihrisku a keď pršalo, vymýšlali sme doma. Olivia rada polieva kvety na balkóne a do poslednej bobuľky obrala našu ríbezľu (to ani nespomínam koľko ich pojedla u starkých). Momentálne má zase skok a učí sa zvládať svoje emócie. A má neuveriteľnú radosť z toho, keď robí niečo, čo nemá.
Už dva týždne usilovne pracujem a je to celkom príjemná zmena. Doobedie uletí s kolegami ako voda a poobede sa teším z Olivie a snažím sa jej naplno venovať. Ráno beží do triedy k deťom sama a celá vysmiata. Momentálne má veľkú záľubu v stavaní vežičiek z lega, rada číta knižky a minule som ju pristihla ako zobrala ovládač od televízora a tvárila sa, že telefonuje. Vonku objavila šmýkalky a najradšej sa šmýka po bruchu.
Tento týždeň sme gazdovali doma samé dve. Olivia si zvyká na spinkanie v jasliach a ja mám po dlhej dobe doobedie len pre seba, kým pojdem pracovať. Poobede sme prakticky stále vonku. Chvíľku naberáme lopatkou piesok do vedierka a zvyšný čas sa snažíme vyliezť na všetky preliezačky na okolí. Doma je s Olivie skvelý pomocník. Rada sa zapája do všetkého, čo robím - umývanie riadu, miešanie pri varení, utieranie stoličky po jedení, vešanie podbradníku na radiátor, polievanie kvetín, vysávanie, zametanie, vykladanie vecí z umývačky.
S Oliviou som začala chodiť pred dvoma týždňami do jasli a ešte stále som z toho miesta a ľudí tam nadšená. Riadia sa Montessori princípmi, deti sú v skupine bez ohľadu na vek (takže sú ako súrodenci, väčší musia dávať pozor, aby neublížili menším a tí ich zase sledujú s otvorenými ústami) a môžu sa voľne hýbať po budove a navštevovať s ostatnými deťmi. Strašne veľa spievajú aj v doprovode s gitarou a majú pesničku na koniec hry, keď treba upratovať.
Olivia sa rozhodla, že začne chodiť. Aj keď predtým spravila už zopár krôčikov, včera sa postavila aj bez našej motivácie a išla. Dnes nacvičovala ďalej a už prejde celkom pekný kúsok. No a za posledné týždne narástla na toľko, že som jej zase musela pretriediť veci v šatníku a na štvorkolke dočiahne nohami až na zem a tak sa na nej veselo vozí. Your browser does not support the video tag.
Posledný rok bol úžasný škoda len, že ubehol tak rýchlo. S Oliviou sme okrem iného chodili aj na dva zaujímavé kurzy a začali sme, keď mala zhruba štyri mesiace. Jeden z nich (tu nazývaný PEKiP) bol založený na myšlienke českého detského psychológa doktora Jaroslava Kocha, ktorý sa zaoberal zmyslovou a motorickou stimuláciou deti do jedného roku. Podstata bola, že kým sme my mamy preberali všetko možné týkajúce sa našich ratolestí a dávali pozor, čo robia, naše deti sa nahé hrali a lozili.
Takto pred rokom sa nám narodila Olivia a vykľulo sa z nej poriadne šidlo. Už meria 75cm a váži skoro 9.3kg. V kuse sa usmieva, rozdáva pusinky a objíma nás. Ráno vstáva o šiestej, zoberieme si ju k nám do postele, aby som ju nakojila, potom nám dá pusu, posadí sa, ukáže hotovo a potom prstom na dvere a povie “ta”, čo znamená vstávajte, ideme sa hrať. Vie sa postaviť hocikde, nepotrebuje k tomu žiadnu oporu.
Zase si užívame spoločný mesiac rodičovskej dovolenky. Musím povedať, že je to skvelé, lebo dvaja máme akurát energie pre to naše malé žihadlo. Olivia prvýkrát zišla sama dole po schodoch. Trvalo jej to celkom dlho, ale patrične sme ju za to pochválili a ona sa usmievala ako slniečko. Naučila sa navliekať krúžky na tyčku a rada vyberá skladačky z krabice a potom znovu dáva späť. Keď sa jej niečo podarí zatlieska si, pozerá pri tom na nás a očakáva rovnaké nadšenie.